Nárast arogancie vo vzťahu k prírode a ľuďom

Výskum ľudstva pozostáva z odhaľovania prírodných zákonov a zariadeniam, ktoré sme vytvorili, predchádzalo ich pochopenie.

Prestávame si uvedomovať, že sme bytostne závislí od prírodných zdrojov a podmienky, ktoré na našej Zemi vládli tisíce rokov, v ktorých sa vyvíjala naša civilizácia a ktorým sme sa prispôsobili, sa drasticky menia. Minimálne našim pričinením, realisticky skôr našou vinou.

Zmeny klímy sú v histórii vývoja Zeme bežná vec, avšak v posledných rokoch až desaťročiach prebiehajú priveľmi rýchlo na to, aby sa jednalo o prirodzený proces. Exhaláty, mäsofarmy, znečisťovanie pôdy a vôd, mikroplasty, globálne odlesňovanie. Úpadok sa netýka len nášho vzťahu k životnému prostrediu. Prestali sme byť láskavý k sebe navzájom. Dobro akosi z nášho sveta mizne, láska sa stáva falošnou a svetu začínajú dominovať nesprávne hodnoty. Nemám rád nostalgický idealizmus. Každá doba má svoje pre aj proti. No pri pohľade na dnešnú spoločnosť mi nenapadá nič iné ako úpadok v zmýšľaní. Rodinné vzťahy sú na ústupe kariérnemu rastu, materializmus prevažuje nad osobnostným rozvojom. Svet speje k čoraz väčšej globalizácii, paradoxne sa však prirodzené blízke putá trhajú. Možno sa nám zdá, že s tým nemôžeme nič robiť. Zmena správania jedného človeka spoločnosť nezmení. Ale zmena správania jedného človeka je príkladom pre ostatných. Je to zárodok snehovej gule. Nemyslime si, že sú naše každodenné skutky bezvýznamné. Naše správanie je odrazom nášho duchovného vyzretia, našej individuálnej vyspelosti. Niektorých ľudí ale treba začať viesť. Treba im ukázať, ako na to. Vysvetliť im, čo je správne, byť im príkladom. Inak sa vedenia ujmú arogantní egoistickí jedinci, ktorých zámerom je osobné blaho, nie prosperita spoločnosti.

Pokiaľ bežní ľudia prestanú vykonávať dobré skutky a ich snaha a záujem o budúcnosť ľudstva, krásnu, žiarivú budúcnosť plnej empatie, lásky a pochopenia, potom je to koniec. Koniec cesty, kam sme mohli dospieť. Koniec cesty k vyspelej spoločnosti, na ktorú by sme mohli byť právom hrdí. Výtvor, na ktorý pri spomienke naň by sme sa v duchu usmiali a povedali si, že sme to zvládli. Stačí, ak trocha spomalíme, zadívame sa na svet a budeme vnímavejší a láskavejší k životu okolo. Na začiatok stačí podať pomocnú ruku tomu, kto ju potrebuje, nezahodiť obal na zem ale do koša, usmiať sa na kolegu v práci či začať recyklovať.

Na záver poetickejšie zhrnutie:   

Vymanili sme sa spod zákonov prírody,

získali sme vedomosti, aké sme nemali,

stratili tie, ktorými sme oplývali.

Spravili pokrok v mnohých oblastiach.

Na úkor Zeme.

Po celom tomto vývoji našej spoločnosti

spejeme k tomu, aby sme opäť začali žiť

podľa prirodzených pravidiel prírody.

Otázne však je, či budeme mať

k náprave chýb dostatok času.