Keď duša zaškrípe

Psychika. Je to predsa len výraz, ktorý všetci dobre poznáme. Áno, všetci vieme, čo toto slovo znamená (pre tých, ktorí nie: gr. psyché = duša, duchovno). V inom zmysle, je to grécky výraz pre duchovno. Ja ale chcem dnes rozprávať o niečom inom, niečom, čo je bežne okolo nás a je to stále prítomné.

Psychika je krehká, no napriek tomu silná. Každý človek má psychiku vyvinutú iným spôsobom, no napriek tomu zdieľame veľa spoločného. Dvaja ľudia nebudú mať nikdy všetky vlastnosti spoločné, pretože na každého človeka pôsobí priveľa faktorov a to či už pri tvorbe samotnej psychiky alebo pri procese premeny počas života.

Dnes mi ale ide o niečo iné. Psychické ochorenia. Konkrétne ma zaujala schizofrénia a bipolárna porucha. Samotná schizofrénia ma zaujala o to viac, pretože je to choroba, o ktorej majú ľudia veľmi skreslené predstavy.

Čo je vlastne tá schizofrénia? Z toho, čo som študoval, viem, že to nie je rozdvojená osobnosť. Nie sú to ani dve mysle v jednom tele. Je to komplexné ochorenie, ktoré sa prejavuje ako halucinácie, zrakové (pacient vidí osoby, predmety, ktoré v skutočnosti nejestvujú), sluchové (počuje hlasy, kt. ho ohovárajú, vysmievajú sa mu, atď.), chuťové (má zvláštne chute v ústach) a tak ďalej, vyskytujú sa rôzne príznaky pre rôzne zmysly.

Sú ďalšie príznaky, ako napríklad paranoja (pacient si myslí, že ho niekto sleduje, myslí si, že ho odpočúvajú cez steny, atď.). Toto sa ale týka konkrétne paranoidnej schizofrénie, ktorej sa ja chcem venovať.

Trpí ňou približne 1% obyvateľstva (na Slovensku približne 50 000 ľudí). Medzi najbežnejšie prejavy schizofrénie patrí práve paranoidná schizofrénia, ktorou trpí približne 90% schizofrenikov, no existuje viac druhov schizofrénie. Všetky nepoznám, pretože mňa zaujala konkrétne paranoidná schizofrénia.

Ide v podstate o to, že ľudia majú veľmi skreslenú predstavu nie len o schizofrénii, ale aj o iných psychických ochoreniach a to ma dosť trápi. V praxi psychológov sa lekári často dozvedajú o tom, že pacienti s psychickými poruchami, či už s paranoidnou schizofréniou alebo s mnohopočetnou poruchou osobnosti (tieto dve choroby si ľudia často mýlia, no ide o dve rozdielne choroby, ako som písal na začiatku článku), atď., trpia často aj bipolárnou poruchou. Toto ochorenie je známe viac ako takzvaná mániodepresia.

Často sa začína práve manickou fázou, ktorá sa prejavuje často zvýšenou energiou, prehnaným sebavedomím, eufóriou, zvýšenou fyzickou aktivitou, prípadne podráždením, zníženou potrebou spánku, alebo zvýšenou sexuálnou túžbou. Manická fáza sa často vie prehupnúť do depresívnej fázy, kedy človek upadá do presného opaku mánie. Človek sa pri tom cíti slabý, nehodný žitia, máva samovražedné myšlienky.

Logicky by sme si z tohto mohli vyvodiť záver, že bipolárna porucha je iba depresia. No aj keď by sa to takto povedať dalo, nie je to tak. Depresia je stav, ktorý je dlhotrvajúci a dá sa z neho dostať aj inými spôsobmi, aj bez antidepresív. Najzaujímavejšie na depresii je, že sa dá vyliečiť aj bez tabletiek. Aj keď sa nikdy nevylieči, kým sa nenájde príčina toho, prečo depresia vznikne, bude sa opakovať, kým sa problém nevyrieši.

Najväčším psychickým problémom u ľudí je nenávisť k samému sebe. Depresia je závažné psychické ochorenie, ktoré môže byť spôsobené aj tým, že človek sám seba vníma ako podradnú bytosť, sám seba vníma ako niečo menej. Toho sa treba vyvarovať, môže to byť jedna z mnohých príčin depresie, pretože dôležitým faktorom v živote človeka, ktorý má veľký vplyv na ľudskú psychiku, je láska. Tej sa budem venovať v inom článku, no tu je dôležité povedať, že najdôležitejšia láska je láska k sebe samému. Láska k sebe, k mojej osobe, takej, aká je.

Do záveru môžem napísať len toľko, neodsudzujte ľudí, ktorí trpia psychickými problémami. Pri ľuďoch s psychickými problémami je dôležité, aby boli v kontakte so spoločnosťou. Nemôžu ostať uzavretí v nich samých a to z toho dôvodu, že môžu upadnúť do ťažkej depresie, ktorá často končí samovraždou. Toľko k psychickým problémom.

Ďakujem za pozornosť!