Čo je život?

Všetko, čo sa kedy stane, je možno určené. Ja ale viem, že vždy sú len dve možnosti, áno alebo nie. Nič viac, nič menej. Pri tejto filozofii je dôležité vedieť, že všetko závisí od chvíľkového rozhodnutia. Vlastne nejestvuje ani možno. Vždy len áno alebo nie. Keď sa Vás niekto opýta, či si dáte čaj, odpoviete áno alebo nie. Alebo odpoviete „možno si dám čaj?“ Neviem ako Vám, ale mne to pripadá ako dosť zvláštna odpoveď.

Filozofia je úžasná vec. Dajú sa v nej nájsť odpovede na všetky otázky, ak sa správne pýtame. Napríklad, ja položím otázku „čo je zmysel života?“ A Vy odpoviete „zmysel života je…“ A tu nastáva problém. Uhádnete aký? No konkrétne ten, že som nepoložil správnu otázku. Ak by som sa sám seba opýtal „čo je môj zmysel života?“ odpovedal by som si „no predsa život.“ Ja viem, je to dosť zvláštna odpoveď. Lenže tu sa dostávame k bodu, keď si uvedomíme, že vlastne filozofujeme.

A načo je to dobré? Skúste si na túto otázku odpovedať sami. Ja Vám teraz poviem, načo je to dobré podľa mňa.

Každý z nás sa riadi istou filozofiou. Niekto je hulvát, iný strachopud, ďalší zas nič neočakáva a iný zas očakáva priveľa. To je práve tá filozofia. Filozofia hulváta spočíva v tom, že on samého seba vidí ako niekoho, kto je najsilnejší a bude si to dokazovať, až kým sa niekto silnejší nenájde. Ten, čo sa všetkého bojí, nikdy nič nové a poriadne nezažije. Ten, ktorý nič neočakáva, nebude sklamaný, ale zomierajú tým jeho sny. Ten, ktorý očakáva veľa, bude často sklamaný, no ešte častejšie bude sláviť úspech, pretože má svoje sny a sklamanie ho neodradí. Chápete, čo tým chcem povedať?

Ak nie, tak to vysvetlím podrobnejšie. Život, tak ako aj všetko ostatné, má svoje pravidlá a zákony. Jedným z pravidiel života je, pre fyzikov veľmi známy, zákon akcie a reakcie. Niekto tomu hovorí karma, ja to zas nazývam takto. Niekto zase povie, že to sú božie mlyny. Lenže Boh je téma, ktorej by som sa chcel venovať osobitne, takže to zatiaľ necháme tak. Zákon akcie a reakcie, ktorý platí vo fyzike, nie je to isté, ako ten, ktorý platí v živote. Vo fyzike to funguje tak, že ak hodím loptičku do steny, odrazí sa naspäť ku mne. No v reálnom živote to funguje nasledovne.

Napríklad, som dieťa a bolo mi ublížené. Ako dieťa si neuvedomujem, že moje konanie sa mi vždy vráti, takže ja predám svoje utrpenie ďalej, no neskôr sa mi vráti a ešte silnejšie, než bolo predtým. Tu je skvelý príklad alkohol. Za predpokladu, že sa mi niečo nepodarilo, rozišla sa so mnou priateľka, ja mám chuť ísť sa opiť, aby som na chvíľu zabudol. Tu svoje utrpenie na chvíľu utlmím, no akonáhle vytriezviem, bude mi zle a bude ma bolieť hlava. Moje utrpenie sa ešte zhoršilo. Takto funguje zákon akcie a reakcie v živote. Inými slovami, to, čo životu dáš, sa Ti vráti presne také, aké si to dal, no pozor, čím dlhšie to trvá, tým viac to potom bolí. Alebo to teší.

Pokiaľ ja budem pozitívny človek a budem rozdávať radosť, radosť sa mi bude vracať. Pokiaľ ale budem v depresii, moje okolie mi bude taktiež pripadať depresívne. A tu k nám prichádzajú teórie dobra a zla, svetla a temnoty, života a smrti.

Ako som písal v úvode, existujú len dve možnosti a to sú „áno“ a „nie.“ Čo logicky znamená, že dobro je áno a zlo je nie, že áno je svetlo a tma nie, že život je áno a smrť je nie? Určite nie. Jedinú radu Ti dám, v živote logiku nehľadaj. Aspoň nie tú ľudskú, pretože život má vlastné pravidlá, ktoré my nechápeme.

Môj názor na túto vec je, že existuje iba tma a svetlo, alebo smrť a život. Sú to štyri domény, ktoré sú prítomné. Život žijeme, sme tu a žijeme, no na jeho konci príde smrť. Ale vieme aj to, že existuje aj tma a svetlo. Cyklus dňa a noci. No dobro a zlo nejestvuje. Ten, kto povie, že je zlý, je v skutočnosti veľmi dobrý, no nie vždy je to tak a nie vždy naopak. Dobro a zlo sú subjektívne pojmy, ktoré sú jedno a to isté. Filozofia života.

Ako som písal, život mi dá všetko, čo dám ja jemu. Žiaľ, nedokážem pochopiť, prečo to tak je. No napriek všetkému žijeme. Dýchame, cítime, myslíme, sme. Existujeme. Tak aký má teda význam vyberať si, či byť dobrý alebo zlý?

Žiaden človek si svoju povahu nevyberá. Formovanie povahy je veľmi zložitý proces, za ktorým stoja rodičia. Dieťa samo o sebe nemá ešte vyformovanú osobnosť, môže byť čímkoľvek. Môže byť učiteľom, môže byť vedcom, môže byť lekárom, môže byť športovcom, môže byť drevorubačom. Všetko záleží len na tom, ktoré vlohy rodičia podporujú. Niektoré sa ukážu až neskôr, no ak ja budem svoje dieťa presviedčať o tom, že vie pekne kresliť, bude kresliť veľa a kto vie, možno sa z neho/z nej raz stane úspešný maliar/ka. Ak v ňom/nej vyvolávať empatiu, môže z neho/nej byť psychológ, atď. Podstatné ale je, že všetko, všetky psychické poruchy, všetky povahové rysy, všetko, čo z človeka robí človeka, vzniká v detstve. Od útleho veku preberáme názory svojich rodičov. Oni nám dávajú základy toho všetkého, čo v živote chceme a hlavne môžeme dosiahnuť.

Moja filozofia je, že chcem mať v živote niečo. Ale čo pre to musím urobiť? Povedať áno, chcem to. Lenže nestačí len chcieť. Ak si poviem áno, začnem na tom niečom pracovať a snažím sa o to, až kým to nedosiahnem. No nikdy si nedávam privysoké ambície. Radšej začnem s niečím malým a ak sa mi to podarí, budem v tom pokračovať a zvyšovať si záťaž.

Poznám ľudí, ktorí sú tak veľmi vyrovnaní so svojou povahou, so samým sebou, že je nemožné ich rozčúliť. Provokáciu ignoruje, z vtipu sa zasmeje, aj keď smeruje naňho, alebo odpinkne štipľavou poznámkou. Poznám aj ľudí, ktorí na všetko hovorili áno a niektorí z nich sa majú dobre, lebo urobili dobré rozhodnutia, no poznám aj takých, ktorí sa dobre nemajú. A to len preto, že na všetko hovorili áno. No povedať na všetko nie je rovnako zlé. Ideálna filozofia je nechať všetko plynúť tak, ako sa tomu chce. Lenže čo ak sme do toho zatiahnutí aj my?

Jednoduchá pomoc, ak sa Ti to pozdáva, povedz si áno, idem do toho, ak nie, tak nie. Je to jednoduché a ak čítaš až sem, tak to povieš aj Ty. No a ak to čítaš až potiaľ, napíš mi, či Ťa to k niečomu inšpirovalo, či Ti to pomohlo a hlavne, či mám takéto články písať častejšie.

Prajem Ti pekný deň a skvelý život.

P.S. Pokiaľ Ti napadne nejaká téma, s ktorou si sám/sama nevieš rady, napíš mi o tom.